Figure 1: Foto: Monika Kováčová

Figure 1: Foto: Monika Kováčová

Existuje množstvo otázok, na ktoré nikdy nenájdeme odpovede. Z jednoduchého dôvodu – nemáme na to výbavu.

Myslieť totiž dokážeme len v rámci našich kognitívnych schopností, ktoré sú nám dané biologicky (fyzické limity mozgu, nervovej sústavy, tela) a spoločnosťou (kultúra, jazyk), takže to, čomu dokážeme porozumieť, má svoje prirodzené hranice.

Aj keby sa naša kognitívna kapacita časom zlepšovala evolučne (horizontálne, časovo veľmi náročné) alebo technologickými extenziami (vertikálne, prudké zmeny majú svoje nebezpečenstvo, to si už niektorí všimli), stále bude náš výhľad aj jeho interpretácia ohraničená.

Tak ako rozumieme pojmu horizont udalostí z astrofyziky (pozorovať vieme len to, čo čierne diery nepohltia), žijeme v priestore, poriadku, alebo, ak chcete, sme skonštruovaní takým spôsobom, ktorý nám vopred vytýčuje kognitívny horizont.

Ak by sme sa s tým, že nikdy nebudeme schopní porozumieť úplne všetkému, skamarátili, môžeme to považovať za dobrú správu. Akceptovať, že nie všetko dokážeme vyrátať a nie všetko môžeme mať pod kontrolou, nám pomôže presmerovať pozornosť ku empatii, umeniu a kvalite našich životov.

Predstavujem si, ako by to celé mohlo byť.

Predstavujem si príbehy – a v nich obsiahnuté celé univerzum skonštruované spôsobom, v ktorom sa všetky procesy dejú samočinne, automaticky. Preletí kométa, vybuchne supernova, vznikajú a zanikajú zhluky galaxií. Nie sú to vopred naplánované javy, ktoré majú zámer a cieľ. Ich možnosť, alebo lepšie povedané pravdepodobnosť existencie, je obsiahnutá v programe celku, v substráte možností.

V substráte pravdepodobností.

Predstavujem si, ako v ňom objavujú komplexné systémy. Nazvime ich život. Ten tiež nemá zámer, ani cieľ.

Vznikol, deje sa, pretože je default

Predstavujem si príbehy veľkého automatu, počítača, v ktorého substráte, programe, som aj ja.

Nie je to nič výnimočné.

Predstavujem si všetky tieto príbehy.

Figure 2: Foto: Monika Kováčová

Figure 2: Foto: Monika Kováčová

Hudba bola vytvorená generatívnym procesom pomocou jednoduchého počítačového programu – celulárneho automatu s pravidlom 357. Prostredníctvom jednoduchých pravidiel tieto automaty simulujú zložité systémy, ktoré pripomínajú aspekty prírody, vesmíru, alebo, ak chcete, života.

Inšpirácia k albumu pramení z čítania textov autorov ako: J. Bach, J. Kelemen, M. Minsky, V. Flusser, S. Wolfram, K. Zuse, T. Morton, B. Latour, L. Kováč a množstvo iných.

https://nextfestival.bandcamp.com/album/how-much-we-can-understand

NEXTfestival records 2024 released September 5, 2024

Music by Fero Kiraly Mastered by Rupert Clervaux Cover by Matej Vojtuš